DUHA

Skĺznuť z vlasov
nežne pohladiť ťa
                       po tvári...
Jemne poštekliť
úsmev čo ma
                       očarí...

Potom nebadane
Vniknem ti
                        za golier...
Ešte ju cítim-
príchuť tvojich
                        pier...

Na hrdle vlhká stopa
už voním
                        ako ty...
Strácam sa v tebe
cestičkou
                        večnosti...

K dvom mesiačkom
rýchlo a  
                        nedočkavo...
Ktorý si vybrať?
Asi ten
                         vľavo...

V jasnom ortieli
rozsudok         
                         bez súdu...
chvejúc sa plížim ďalej
k voňavému
                         osudu...

Končí život kvapky
v bráne ružového neba
kvapka už 
                          nedýcha...
rada ho vymenila
za krásnu chvíľku
keď smela sa ťa
                          dotýkať...